Forbíny vzpomínek I a II, Záznamy z let 1958/1959

Na konci päťdesiatych rokov jazdil Jan Werich na tzv. besedy s pracujúcimi po kluboch ROH, vysokých školských posluchárňach či sanatoriách. Manažér orchestru Karla Vlacha, ktorý zároveň v Divadle ABC staral o propagáciu, Jan Borovička zaznamenával z besied zvukové záznamy. Nahrávky sa potom stali rodinným pokladom Borovičkovcov a tvorili podstatnú časť prvého vydania tohto titulu, ktoré vydalo Lotos pod názvami Jan Werich Forbíny vzpomínek I. (2002) a Jan Werich Forbíny vzpomínek II. (2003).

Jan Werich rád odpovedal na otázky z obecenstva a konal sa tak úplne slobodne a otvorene, bez autocenzúry. Jeho nebojácnosť bola udivujúca a opojná. Jan Borovička nastavil fixný mikrofón zrejme na vypravěče, preto sú otázky počuť slabšie. V prvom vydaní čítali dotazy verejnosti Stella Zázvorková a Jiří Melíšek. Pre naše vydanie sme sa rozhodli osloviť syna autora pôvodných záznamov Jiřího Borovičku, aby otázky preložil. Vďaka nemu sa nahrávky zachovali a boli už po druhý raz zverejnené; navyše dostali v jeho interpretácii autentickú civilnú podobu a priblížili sa viac Werichovu pojetiu dialógu. František Cinger v sprievodnom texte zdôrazňuje: „Je mnoho dôvodov na to, aby sa človek započúval do viac než päťdesiat rokov starých rozhovorov. On často nie je najdôležitejší čas, od ktorého okamihu uplynulého, ale skôr pravdivosť či múdrosť myšlienky a skúsenosti, kedy bola
viac informácií