O medvedíkovi Teovi a vianočnej radosti - diskusia

V čarovnom lesíku, v útulnej jaskyni, podriemkavala mama medvedica so svojím mláďatkom – medvedíkom Teom. Teove očká však boli doširoka otvorené. Od nadšenia nemohol zaspať: „Už len niekoľko dní a budú Vianoce. Zbožňujem ich!“ Vyskočil z postieľky a veselo vybehol pred jaskyňu. V snehu robil kotrmelce, postavil niekoľkých snehuliakov a vykrikoval od šťastia: „Zima je skvelááá!“ to nemyslím,“ odvetila líška, ktorá sa vybrala na prechádzku. Los aj zajko súhlasne pokývali hlavou: „Tiež nemáme radi zimu. Je príliš chladno. A keď napadne sneh, ťažšie zháňame potravu.“ Pokračovanie príbehu nájdete v knihe O medvedíkovi Teovi a vianočnej radosti. Vianoce sa blížia. Všetky zvieratká v lese sa tešia na najkrajšie sviatky roka. Aj vtáčiky v škôlke netrpezlivo odratávajú posledné dni. „Prajem vám šťastné a veselé Vianoce. Oddychujte a užite si čas so svojimi rodinami a kamarátmi,“ rozlúčila sa s nimi pani učiteľka. „Ďakujeme!“ vykríkli škôlkari a pri odchode domov každý z nich odovzdal učiteľke malý darček. V triede zostala už iba sovička Evička, ktorá smutne hľadela do zeme. „Je všetko v poriadku?“ opýtala sa pani učiteľka. Evička prestúpila z nohy na nohu a zahanbene pozrela na učiteľku: „Nemám pre vás žiadny darček. Zabudla som.“ Pokračovanie príbehu nájdete v knihe O sovičke Evičke a vianočnom dobrom skutk
viac informácií