Studie v šarlatové

Prvý spoločný prípad Sherlocka Holmesa a doktora Watsona.
Tradovalo sa, že Sir Arthur Conan Doyle (1859–1930) začal literárne tvoriť vo voľných chvíľkach, keď čakal na pacientov vo svojej ordinácii. Či pri vyšetrovaní používal aj deduktívnu metódu, ktorou sa preslávil vo svojich detektívnych príbehoch, to sa už nevie. Vieme však, že práve túto metódu odpozoroval počas lekárskych štúdií od svojho profesora, ktorý si s potešením pohrával s úsudkami o svojich pacientoch pri ich prvej návšteve. Podobne ako Sherlock Holmes vynikal Doyle v ledasčom – okrem medicíny a literatúry sa venoval histórii, zaoberal sa športom, bol reformátorom právneho systému a dokonca sa niekoľkokrát osvedčil ako detektív. Prvý detektívny román vydal Doyle v roku 1887, nazval ho Studie v šarlatovej a prvý v ňom predstavil slávnu dvojicu – génialného detektíva Sherlocka Holmesa a jeho verným priateľa a zároveň vypraväča príbehov doktora Watsona. U čitateľov však viac zaujala až druhá kniha Znamenie štyroch. Po nej nasledovala výhodná objednávka Strand Magazine na sériu poviedok s Holmesom. Doyle nakoniec týchto poviedok napísal celkom päťdesiatšesť a na ich zápletkách sa učili remeslu ďalší detektívni autori, zatiaľ čo niektoré Holmesove detektívne postupy vraj prevzali policajti zo slávneho Scotland Yardu. Príbehy boli tak úspešné, že sa na Strand Magazine stávali fronty. Je paradoxom, ž
viac informácií a parametrov